Dili, 19 maiu 2026 – Provedóra-Adjunta Direitus Umanus, Maria Marilia da Costa, oradora iha workshop ne’ebé organiza husi Esat Timor Blind Union (ETBU) iha Salaun Parlamentu Foin-sa’e Becora, halibur partisipante hamutuk 30 resin, inklui ema ho defisiénsia, organizasaun defisiénsia, reprezentante husi Komisaun Parlamentár, AJAR Timor-Leste, Komandante PNTL Eskuadra Cristo Rei.
Nia esplika, Provedoria Direitus Umanus no Justisa (PDHJ) nu’udar instituisaun estadu independente ida ne’ebé estabelese tuir Artigu 27 Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste no reforsa ho Lei No. 7/2004, ne’ebé altera hosi Lei No. 8/2009. Ninia mandatu mak atu promove no proteje direitus umanus, governasaun di’ak, no justisa liuhosi simu keixa sira, hala’o no hahú investigasaun ba kazu mal-administrasaun no violasaun direitus umanus, no fó sai rekomendasaun ba instituisaun públika sira atu fó remédiu, hadi’a prátika administrativa, no restaura konfiansa públiku nian, nune’e mós hala’o edukasaun sívika no konxiénsia públiku nian hodi hametin respeitu ba estadu-de-direitu.
Nia subliña katak independénsia ba ema ho defisiénsia sira hakat liu autonomia pesoál, hodi destaka dignidade, partisipasaun hanesan, no asesu hanesan ba edukasaun, saúde, empregu, justisa, no vida públika. Nia subliña katak ema sira ho defisiénsia tenke inklui ho signifikativu iha prosesu foti desizaun no polítika públika sira ne’ebé afeta sira nia moris. Nia mós nota katak Timor-Leste iha ona enkuadramentu legál no polítika ne’ebé forte, inklui garantia konstitusionál sira kona-ba naun-diskriminasaun, Polítika Nasionál ba Inkluzaun no Promosaun Direitu Ema ho Defisiénsia, Planu Asaun Nasionál 2021–2030, no ratifikasaun Konvensaun Direitu Ema ho Defisiénsia (CRPD) iha 2020.
Maibé, nia subliña katak iha prátika sei nafatin iha dezafiu, inklui estigma persistente, asesibilidade limitadu iha infraestrutura públika hanesan eskola no edifísiu governu nian, asesu la hanesan ba servisu sira, no koordenasaun fraku entre instituisaun sira, partikularmente iha área rurál sira. Nia apela ba implementasaun forte liu ba lei no polítika sira ne’ebé inkluzivu, hadi’a asesibilidade iha servisu públiku sira, hasa’e kapasidade ba ofisiál públiku no profesór sira kona-ba direitu defisiénsia nian, no konxiénsia públika ne’ebé boot liután hodi promove igualdade, dignidade, no respeitu ba ema ho defisiénsia sira iha Timor-Leste laran tomak.
This post is also available in: English


