Dili, 18 Jullu 2025 – Provedór Direitus Umanus no Justisa, Virgílio da Silva Guterres “Lamukan”, sai nu’udar oradór prinsipál iha workshop reflesaun nasionál kona-ba inkluzaun ba ema ho defisiénsia, ne’ebé hala’o hodi komemora Loron Nasionál ba Ema ho Defisiénsia 2025 Timor-Leste Eventu ne’ebé organiza husi Rede Reabilitasaun Bazeia ba Komunidade–Timor-Leste (CBRN-TL) no hala’o iha salaun João Paulo iha Comoro, Dili.
Iha ninia intervensaun, Provedór aprezenta deskobrimentu xave sira husi avaliasaun foin lalais ne’ebé hala’o husi PDHJ kona-ba implementasaun Planu Asaun Nasionál ba Ema ho Defisiénsia (NAP-EhD 2021–2030). Nia nota katak enkuantu deskobrimentu preliminár balu fahe ona ho parseiru dezenvolvimentu sira durante workshop validasaun durante loron rua iha Salaun Katedrál, rezultadu kompletu sei disponibiliza ba públiku iha tempu badak.
Guterres hato’o nia apresiasaun sinseru ba CBRN-TL ne’ebé kria ona espasu ida atu halo reflesaun kona-ba atinjimente nasaun nian no lakuna sira iha inkluzaun defisiénsia nian. Nia subliña katak inkluzaun tenke hakat liu retórika no reflete iha polítika no asaun konkretu sira. “La husik ema ida iha kotuk,” nia hatete, “tenke sai vizivel iha ita-nia desizaun no asaun sira.”
Nia subliña liután katak dezenvolvimentu inkluzivu ezije partisipasaun polítika ne’ebé signifikativu hosi sidadaun hotu-hotu, liuliu ema ho defisiénsia sira, iha prosesu planeamentu no implementasaun. La ho inkluzaun hanesan ne’e, prinsípiu igualdade nian sei la kumpre.
Workshop ne’e hala’o ho tema “Hakbi’it Ema ho Defisiénsia Liuhusi Aselera Komitmentu Timor-Leste nian ba Planu Asaun Nasionál no UNCRPD ba Futuru Sustentável.” Ida-ne’e atu haree fali progrese sira no hafoun kompromisu koletivu hodi implementa Konvensaun Nasoins Unidas nian kona-ba Direitu sira Ema ho Defisiénsia nian (UNCRPD).
Partisipante sira halo diskusaun kona-ba maneira atu haforsa kapasidade organizasaun ema ho defisiénsia (OED) no organizasaun sosiedade sivíl (OSS) sira atu monitoriza ho efetivu no relata kona-ba implementasaun tantu UNCRPD no PAN-EhD. Diskusaun sira foka ba hadi’a utilizasaun dadus dezagregadu sira, asegura planeamentu inkluzivu, no reforsa enkuadramentu sira monitorizasaun no avaliasaun nian. Workshop ne’e mós sai hanesan espasu ida atu fahe prátika di’ak sira no haburas diálogu entre OED, OSS, no instituisaun governu nian atu nune’e bele ultrapasa dezafiu sira no dezenvolve estratéjia advokasia no implementasaun hamutuk.
Eventu ne’e mós marka selebrasaun Loron Nasionál Defisiénsia nian, ho énfaze ida ba hasa’e konxiénsia kona-ba direitu, papél, no kontribuisaun sira hosi ema ho defisiénsia sira iha sosiedade. Ida-ne’e sai nu’udar apelu maka’as ba polítika inkluzivu no alokasaun orsamentu ne’ebé aliña ho Timor-Leste nia prioridade dezenvolvimentu nasionál no Objetivu Dezenvolvimentu Sustentável (ODS).
Apoiu husi UN Women iha Timor-Leste, eventu ne’e halibur reprezentante husi OED, OSS, governu, parseiru dezenvolvimentu, autoridade suku, no partisipante sira husi munisípiu Ermera no Bobonaro. Hotu-hotu reafirma sira-nia kompromisu hamutuk hodi avansa direitu ema ho defisiénsia sira-nian no harii Timor-Leste ida-ne’ebé inkluzivu liu.
This post is also available in: English