Dili, 29-30 setembru 2025 – Provedoria Direitus Umanus no Justisa (PDHJ) konklui ona workshop importante ida durante loron rua, “Hametin Monitorizasaun CRPD,” ho kompromisu metin ba parseria ho sosiedade sivíl hodi avansa direitu ema ho defisiénsia sira nian. Eventu ne’ebé hala’o iha loron 29-30 fulan-setembru tinan 2025, hetan apoiu hosi Projetu Konjuntu ONU nian “Empower for Inclusion” ho kolaborasaun ho OHCHR, UN Women, no UNICEF.
Iha nia diskursu enseramentu, Provedór ba Direitus Umanus no Justisa, Virgílio da Silva Guterres “Lamukan”, afirma katak workshop ne’e hanesan pasu krusiál ida hodi hakat hosi promesa hosi Konvensaun kona-ba Direitu Ema ho Defisiénsia (CRPD) nian ba prátika. Timor-Leste ratifika CRPD iha 2023, no PDHJ, nu’udar Instituisaun Nasionál Direitus Umanus, kaer mandatu núkleu ba ninia monitorizasaun independente.
“PDHJ kaer mandatu legál tuir Artigu 33 CRPD, maibé ami la kaer monopóliu ba koñesimentu ka ba esperiénsia moris defisiénsia nian,” Provedor Lamukan deklara. “Ami nia mandatu atu monitoriza, investiga, no relata sai forte liután bainhira ami la’o hamutuk ho Organizasaun sira Ema ho Defisiénsia nian (OPDs) no sosiedade sivíl. Ita-boot nia matenek la’ós opsionál ida; maibé komponente esensiál ida hosi protesaun direitus umanus ne’ebé efetivu no lejítimu.”
Workshop ne’e fasilita husi peritu internasionál na’in rua husi OHCHR: Arnaud Chaltin no Juyoung Yoon. Sira orienta partisipante sira liuhosi tópiku krítiku sira husi CRPD nian, diskriminasaun, medida implementasaun sira, siklu relatóriu internasionál, no Komité CRPD nia papél. Sira nia matenek fornese partisipante sira ho komprensaun ida ne’ebé metin kona-ba konvensaun nia prinsípiu sira no mós ferramenta prátika sira ba ninia monitorizasaun.
Workshop ne’e halibur funsionáriu PDHJ, reprezentante husi OPD sira, no parseiru sosiedade sivíl sira. Loron dahuluk foka liu ba harii PDHJ nia kapasidade interna, enkuantu loron daruak dedika ba haburas monitorizasaun kolaborativa, subliña katak PDHJ labele kumpre nia mandatu mesak.
Provedór Lamukan elojia kontribuisaun sira hosi OPD sira, hodi bolu sira “fuan hosi workshop ida-ne’e” no rekoñese katak sira fó hanoin ba ema hotu katak serbisu ne’e kona-ba “ema loloos, moris loloos, no barreira loloos sira ne’ebé tenke desmantela.”
Nia konklui hodi halo kompromisu diretu ida hodi PDHJ nia naran, hodi kompromete atu integra workshop nia lisaun sira iha serbisu loroloron nian, hadi’a prosedimentu sira tratamentu ba keixa sira, no buka ativamente parseria hosi OPD sira no OSC sira iha prosesu relatóriu Estadu Partisipante nian ne’ebé sei mai no monitorizasaun ne’ebé la’o hela.
“Diálogu ne’ebé hahú iha ne’e labele hotu iha ne’e,” nia afirma. “Husik ida-ne’e sai hanesan inísiu ba kolaborasaun ida ne’ebé permanente, estruturadu no produtivu.”
Workshop ne’e hein atu informa diretamente Timor-Leste nia relatóriu dahuluk ba Komité CRPD ONU nian no estabelese ona fundasaun ba ekosistema monitorizasaun direitus umanus ne’ebé forte liu, inkluzivu liu iha nasaun ne’e.
This post is also available in: English